Dňa 23. 09. 2016 ste v budove našej školy márne hľadali žiakov prvého ročníka. O zábavu a pestrosť programu sa im postarali žiaci zo IV. B a III.C na Železnej studienke. Keďže je potrebné preveriť si odolnosť prvákov, disciplíny mali charakter výziev, ale mali zároveň aj podporiť spoluprácu žiakov. Najodvážnejší zvládli aj 30 kúskov citróna, vyhľadať kľúč v neidentifikovateľnej zmesi, vybojovať víťažstvo v 3D piškvorkach a za výrazný odvážny čin možno považovať aj tanec na verejnom priestranstve. Pokiaľ ste sa podujatia nemohli zúčastniť, prečítajte si reakcie účastníkov a pouvažujte, aký príbeh by ste dokázali vymyslieť (ako naši prváci) zo slov: SYMBIÓZA, HYPOCHONDER, SKLO, PONÍK, SVIEČKA, GUĽÔČKA...

 

 

V piatok sme boli na Železnej studienke. Bolo tam veľmi príjemne, zabavili sme sa, bližšie sa spoznali a nabili sme sa novou energiou do školského roka, teda aspoň ja.

 

Bolo to fajn. Zabavili sme sa, zasmiali sme sa. Vyhrali sme 2. miesto, čo nečakal nikto z nášho tímu.

 

Snaha o zabavenie od starších ročníkov bola chvályhodná a veľakrát im to aj vyšlo. Boli sme v skupinách, v ktorých sme sa veľa nasmiali, spoznali ešte viac a nakoniec aj vyhrali. Páčilo sa mi to celé a budem na to rada spomínať.

 

Hry boli zábavné, ale mohli byť trocha náročnejšie a šialenejšie. Balóny boli super (bonusová hra). Organizácia bola trochu mimo, ale to vždy pri takýchto akciách. Každopádne to žiaci zvládli super. 

 

Pracovať v skupinách bolo fajn, ale lepšie by bolo, keby sme pracovali celá trieda a tak by sa upevnil kolektív.
 

S prvotným nepríjemným očakávaním dopadol tento deň piatok - 23. septembra, úplne super. Ja osobne som čakala fakt nepríjemné veci a najprv som ani nechcela nikam  ísť. Avšak neoľutovala som. Niektoré úlohy boli ľahké iné horšie a ťažšie. Zasmiali sme sa zašportovali sme spevnili naše vzťahy v triede.

Andrea Petkaničová,I. C

V piatok 23. septembra sa z nás asi naozaj stala trieda. Ráno sme sa stretli pri škole a spoločne išli na Železnú studničku.  Cestou sme vymysleli pokrik  „My sme trieda nadaná....Ó áno!“ a spievali si ho celou cestou. Keď sme prišli rozdelili sme sa do troch tímov. Bola som v tíme s Melisou, Kvetkou, Alicou, Kikou a Paulou.  Spolu sme robili všeliaké srandovné úlohy.Pri každej úlohe sme získavali slovo,  z pozbieraných  slov  sme vymýšlali príbeh,  ktorý sme napísali a odovzdali.  Pri prvej úlohe sme hrali piškvorky s inou triedou. To bola prvá no aj posledná úloha, ktorú sme nezvládli a nezískali slovo. V jednej úlohe Alic hrala Chubby Bunny kde si musela dať do úst čo najviac citrónov. V inej úlohe sme sa skladali do tvarov rôznych zvierat. To nám išlo asi najlepšie. Raz sme museli hladať klúčik v troch kýbloch so studenou vodou, blatom, listami a vreckovkami našli sme ho za dve minúty. Na ďalšom stanovišti sme si museli priviazať okolo pása  balón a prasknúť ho. Takto sme získali šesť slov z ktorých sme vymýšlali príbeh. Na koniec bolo vyhlásenie kto sa umiestnil na prvých troch miestach. Náš tím sa neumiestnil, no aj tak sme si to užili a dostali sme lízatká. Dostali sme rozchod a išli sme spolu domov. Po ceste domov sme si spievali a vymýšlali krátke pokriky.  Deň sme si užili a naozaj sa z nás stala trieda. 

Lenka Novosadová,I. C

Piatok bol pre mňa niečo, čo som dá sa povedať nezažila. Imatrikulácie sú len raz za život (pokiaľ neprepadnem, čo sa dúfam nestane) a tak som sa rozhodla užiť si ich naplno a využiť ich na to, na čo boli určené. Snažila som sa bližšie spoznať so spolužiakmi i keď nejeden by povedal, že už to viac nejde. Myslím si, že ako kolektív či trieda sme si sadnúť viac ani nemohli. Sme perfektné zladení, navzájom sa dopĺňame a každý má niečo, čím tvoríme jedinečnosť, originalitu a súdržnosť našej triedy. A to sa prejavilo aj v piatok. Nie každý zvládol danú úlohu, no vďaka spoločným silám sme to zvládli perfektne. Dovolím si povedať, že naša skupina Železné Fúriky si najviac užila stanovisko, kde sa tancovalo. Mohli sme dať zo seba všetku kreativitu a odviazať sa – to je to, čo nám ide najlepšie.

Kvetka Danechová, I. C