Blahova Mirka Poezia
Blahova Mirka Poezia
Stárnutie
|
Pocit |
| V rúchu noci po svete si chodíš, Tajomným jazykom na všetkých vravíš. Akoby iné neexistovalo než, Závan vzduchu, ktorý vdychuješ. Pomalými dúškami prijímaš všetko, Čo noc ponúka pomaly no vrtko. Zachytávať nestíhaš vecí, No denne zachytíš pohľady toľkých očí... Život ti medzi prstami uniká, Ako duch toho známeho Yorika, A po rokoch do zrkadla sa zahľadíš, Mávneš rukou, no vrásky už neodstrániš. |
V tmavej duši kúta schovaný, Pocit slabý, no i tak citeľný, Vynára sa keď to najmenej čakáš, Náladu ti rozhádzať prichádza. Pokojne v miestnosti sedieť si môžeš, Čítať knihu, či pozerať film, Avšak keď sa tento pocit vynorí, Ignorovať ho viac nemôžeš. Ovládne ťa, a nie len na chvíľu, Zatemní myseľ svojou silou, A ty sa cítiš akoby si ubehol míľu, A pritom len pocit preteká tebou. Občas sa stane, že ten pocit pretrvá, No častejšie zase zmizne v diali, Škoda len, že ty ho neovládaš, Ale naopak on ovláda teba. |
Zaľúbená |
Smutná |
| V miestnosti stála, sama bez mena, V mysli jej blúdila, myšlienka jediná. Myšlienka jeho prítomnosti, srdce jej rozbúcha, Vzplanutú lásku, už nič neodfúka. Stáť tam pri ňom, neschopná slova, Hľadieť na neho, stratená znova. Do noci s ním, schúlim sa rada, Bez neho nikam, nepohnem sa znova. Together we are strong, unbreakable force, Together we are all, that matters in this world. But when we are alone, when there is just one, We both feel like something´s, tearing us apart. Walking next to each other, smiling to sun´s face, Thinking that we´re the luckiest, people at this place. And no one can tell us no, when we don´t think so, But the feeling between us, starts to be one big woe. Teraz stojí sama, na mesiac hľadí, Jeho dotyk jej chýba, viac ju nepohladí. Po tvári, po vlasoch, po hebkej pokožke, Stratená v temnote, oddá sa nahote. Nahote slov, do ktorých píše básne, Nahote pohľadov, ktorými skúma svet, Nahote myšlienok, ktorými rozoberá okolie, Nahote tela, ktoré i jej raz zostarne. |
Kráčala v noci, ulicou tmavou, V spleti dažďových kvapiek sen, Zrodil sa v hlave, dievčiny mladej, Ktorej život dávno povedal NIE. Videla ľudí, spolu i samých, V objatí milých, i v náruči tých pravých, Kráčala ďalej, so svojim snom v hlave, Nedávala pozor, a spadla na kameň. Ten balvan čo volá sa láska, Nenásytne si ju vzal, Do svojich hlbín ponoril, Na viac sa nepýtal. Tak kráčala ďalej, temnotou sama, Hľadiac pred seba, zaľúbená, Počúvať náreky ľudí neznámych i známych, Kto by mal silu, brať smútok za nich? Nemalo pre ňu viac, zmysel riešiť život iných, Sama mala svoju púť, bez potreby živých, Prešla popri ŇOM, no on ju nevidel, Dávno už zabudol, ako ju zabil svet. Keď za ním išla, v nádeji túžby, A nepozorná bola, v tmavej uličke, Neznámy parchant, zozadu ju objal, Znásilnil, rozpáral... Život z nej odišiel. V novinách správa, nemilá vyšla, Jej duch pokoja nemal kým, Nevidela milého, za ktorým išla, Len aby zbadala, že inú už má. Slzy by jej padali, keby duchovia nejaké mali, Krv by v žilách pulzovala, keby nebola mŕtva, Srdce by v hrudi bilo na poplach, keby nejaké mala, Skutky by hovorili za seba, keby konať mohla. |
Black Hills
| She was driving straight throught Black Hills and has a good time with her three-year old son, Tobi. She looked into the mirror and stopped imediately. She opened the door, took off her seat belt and walked into the middle of the road. That skull... She saw it in her last dream, or better said in her last vision. That was the sign of her death. Even though Tobi was calling at his mom, she ignored him. She was possesed by that mountains. She didn't register calling her son the same as big white truck came toward her. It was just down in the turn, but she, like the driver of the truck, didn't see him. The truck was coming and she was still standing there, like a sculpture. The driver of the truck didn't see her, until he was out of the turn. Just few meters left, and her life would be saved. But it happened right then she saw it. Two seconds. Experts said: "Just two more seconds, and she could be alive." But she was deifinitely dead. There was a short report in the newst the next day called: "Next victim of Black Hills..." |
 |
