autor: Rasťo Švehla, 3. ročník

žáner: poviedka

 

Ako sa len to mesto volá..., také malé mestečko..., ak by ste nepotrebovali natankovať, ani by ste v ňom nezastavili... Akože sa len volá... je to jedno z tých miest, ktoré ostali po hypotekárnej kríze vyľudnené a stali sa z nich mestá duchov, keď obyvatelia nezvládali splácať neuveriteľne výhodné splátky a boli nútení opustiť svoje domy. Ale na ten názov si naozaj nespomeniem... Ono by to ani nebolo dôležité, ale jeden chlap mi práve o tom meste hovoril zaujímavý príbeh. Každá časť jeho odevu síce páchla iným druhom alkoholu, ale lož by vám povedal aj distingvovaný biznisman, tak prečo by starý alkoholik nemohol hovoriť pravdu?

V tom meste, na ktorého názov si neviem spomenúť, kedysi žili dvaja bratia. Samozrejme, nežili tam sami, ale ten chlap mi rozprával iba o nich. A občas utrúsil drobnú verbálnu dehonestáciu na adresu svojej ženy. Ale k tým bratom... Veru, boli, ako by ich jedna mater mala... len každého s iným chlapom. Problémy týchto súrodencov by nevyriešila Oprah ani Jerry Springer. Ako vždy, tichá domácnosť sa tu prejavovala neustálym krikom stupňujúcim sa geometrickou postupnosťou.

Hádali sa odmalička - kedykoľvek, kdekoľvek, kvôli akejkoľvek trivialite. Jeden z nich mal rád čokoládové M&M's, druhý s orieškami. Prvý chcel pozerať Simpsonovcov, druhý Sopranovcov. Len na jednom sa zhodli - nikto nechcel pozerať Ženy z rodu Gilmorovcov. Nakoniec, kto by chcel? Práve kvôli seriálu sa pohádali naposledy - jeden z bratov prezradil druhému, ako sa jeho obľúbení Sopranovci skončia. Uznajte, takýto spoiler by vytočil aj vás, napríklad, keby vám niekto prezradil, že všetci z Lost sú mŕtvi dávno pred tým, než ste ich videli zomrieť... alebo že Ross a Rachel nakoniec budú spolu. Že ste to ani len prinajmenšom netušili? No človek ako vy či ja by to nakoniec nejako prehryzol, vybúril by sa vo videohre Tekken, v prípade, že má rád sofistikovanejšie masakrovanie, ponorí sa do sveta GTA, alebo sa proste vykričí z okna.

No poškodený brat si povedal: ,,Dosť!“ Pod zámienkou potreby pomoci s počítaním kameňov vylákal svojho súrodenca k tamojšej rieke. V skutočnosti žiadne kamene počítať nešli. Na to predsa majú miestne zastupiteľstvo. No druhý brat vedel, že je naňho šitá habaďúra. Vzal si preto k rieke so sebou aj zbraň. A kalkulačku. Aby sa mu ľahšie počítali kamene (možno vás to prekvapí, ale bratia nepobrali veľa umu). A teraz dobre počúvajte - už ide tá časť, kvôli ktorej vám vôbec túto historku rozprávam.

Bratia sa stretli pri rieke, ako sa dohodli. Nepovedali si ani slovo. Len tam stáli. Zrazu jeden z nich vytiahol spoza opaska, vlastne to nebol opasok, ale iba nejaká šnúra obviazaná okolo gatí, spoza nej vytiahol zbraň. Druhý súrodenec tiež vytasil pištoľ. Stále však nepadlo ani slovo. Stáli tam a mierili na seba. ,,My tu máme rátať kamene a miesto toho robíme hovädiny,“ pomyslel si jeden. ,,Nabil som vôbec tú zbraň?“ dumal zase druhý. Kto vystrelí prvý, bude musieť žiť s myšlienkou, či by inak vystrelil ten druhý. Alebo by tú myšlienku aspoň musel večer zapiť. Vtom bum! Nie, nikto nevystrelil, z rieky sa však vynorilo obrovské monštrum - príšera, ktorá pripomínala prehistorické tvory z encyklopédií a Spielbergových filmov, či dokonca skôr niektorú z kreatúr z Hviezdnych vojen. Telo mala pokryté zeleno-čiernou rohovinou, mala 2 končatiny, od hrdla po zátylok sa jej špirálovito obtáčal kruh a nemala oči, nedalo sa teda presne určiť, akú má náladu. Ale asi nie veľmi dobrú - tá beštia stiahla do vody oboch bratov. Nikto ich už nevidel. Aspoň tak mi to ten chlap povedal. Chcel som od neho dôkaz. Sľúbil, že na druhý deň sa stretneme pri tej rieke a dá mi ho. No keď som tam prišiel, nikoho som nenašiel... Po ceste naspäť som však toho chlapíka videl driemať v krčme.

Mohli by ste si povedať, že tá príšera je len metafora pre nenávisť medzi bratmi, ktorá bola skutočnou príčinou ich smrti. Ale ja si myslím, že je to hlúposť. V tej rieke žije monštrum. Veľmi rád by som vás varoval, aby ste sa tomu mestu zďaleka vyhli, ale, bohužiaľ, nepamätám si, ako sa volá.